Najrozsiahlejšiu genetickú štúdiu uskutočnil A. R. Sanders a kol. v roku 2014 (Cambridge) na 908 jedincoch, z ktorých v 409 prípadoch boli aspoň 2 bratia v rodine s homosexuálnymi sklonmi. Predstavuje doteraz najväčšiu štúdiu tohto druhu:
„Hoci výsledky našej štúdie poskytujú ďalší dôkaz pre skoré (prenatálne) biologické vplyvy na rozdiely v mužskej sexuálnej orientácii, musíme zdôrazniť, že genetické predispozície sú ďaleko od určujúcich a predstavujú skôr časť multifaktorálnej príčinnej súvislosti (genetický vplyv a vplyv životného prostredia).“
(Psychological Medicine, Cambridge University Press 2014, doi:10.1017/S0033291714002451; s. 8)
Českí odborníci sexuológ a rodinný terapeut Vladislav Chvála a klinická psychologička a psychoterapeutka Ludmila Trapková (2014):
„...Pritom nič nie je tak nepravdepodobné ako predstava, že sa človek ako homosexuál už narodí, keď vieme, akým zložitým vývinom ešte len musí prejsť do svojej dospelosti. (s. 167)
Dieťa sa vždy rodí zvnútra von, od matky sa vzďaľuje nielen pri pôrode, ale počas celého detstva v separačnom procese. K otcovi sa približuje, aby sa nakoniec i od neho vydalo von do sveta a k rodičom sa vracalo iba na návštevu. (s. 90)
Donedávna sme nevedeli, že interakcie s okolím majú vplyv na utváranie mozgu už od prvých hodín po narodení. Preto je predstava, že by sa človek ako homosexuál alebo transsexuál narodil, takpovediac neudržateľná. (s. 167)
Vedomie, že na sexuálny vývin môže mať vplyv stav spoločnosti, predovšetkým však stav oboch podstatných subkultúr, ženskej a mužskej, je významné. V súčasnosti sa však robí všetko pre to, aby sa vplyv spoločnosti poprel a tým sa dáva priestor sexuálnemu zmätku dospievajúcich.“ (s. 168)
PhDr. Ludmila Trapková, MUDr. Vladislav Chvála, Žena a muž v rodine, Vyšehrad 2014.