Ahoj, som Slovák, takisto som hľadal pravdu a nemohol som sa riadiť pro-gay a anti-gay loby, lebo to by som sa ďaleko nedostal. Samozrejme, vždy som si čosi prečítal, ale nebolo to ono. Dnes asi najviac cítim, že to sú názory za peniaze a nikomu nejde o skutočného človeka a jeho šťastie, ale o masy ľudí na svojej strane. Rešpektujem genetické aj psychosociálne názory na homosexualitu, ale myslím si, že je nenormálne, aby sme nerešpektovali osoby, ktoré z osobného presvedčenia nechcú žiť ako gayovia. Veď už len to, čo sa deje na gay zoznamkách je svinstvo hrubého zrna, nenájdeš tam skutočnú morálnu oporu a aj tí NAJ NAJ ti nečakane vrazia nôž do chrbta, lebo sa k nim vráti starý frajer, lebo sa vyspali s iným, lebo si ich prestal baviť atď. Už len fakt, že som si nevedel nájsť normálneho gay kamaráta, ma prinútil viac sa zaoberať psychológiou, dnes poznám odpoveď na mnohé otázky, viac som spoznal príčiny ich správania i samého seba a som spokojnejší. Neobviňujem seba a ani nehľadám zmenu sexuálnej orientácie. Viem, že ak sa nájde dobrý kamarát, tak to bude super, ale musí mať vlastné názory, nie to, čo mu natára pro-gay alebo anti-gay loby. Odvtedy sa nepozerám na pohlavie, ale na srdce človeka a idem za tým, s kým sa cítim dobre. Mám jasno v tom, že s mužom žiť nechcem a vôbec sa pre to netrápim. Otázka zostáva, čo so sexom. Ak ho nemám, necítim sa hendikepovaný..., chuť je, ale čo z toho budem mať? Nemôžem si pomôcť, ale mať sex s mužom, ktorý je síce krásny, ale nevie sa ku mne správať a pristupovať ako k mužovi (stačí mi to, že sa na mňa muž lepí, že má blbé poznámky, že hoci je krásny, vôbec si neverí alebo sa správa ako narcis a je mi zle), to akoby som ho mal s niekým bez tváre, bez mena, bez duše a bez hodnoty. Oveľa viac si užívam život ako kedysi, lebo to, že dnešné priateľstvá sú také úbohé, to je globálny fakt, ktorý nezmením, nemôže ma to dostať na kolená. V živote som stretol asi 500 gayov a 480 malo vážny psychický alebo osobnostný problém, a tí 20-ti boli inkompatibilní. Nikdy nebudem chcieť byť šťastný na úkor ani len maličkej duševnej nepohody iného, túžim vnútorne rásť, rásť ako muž a na nič sa nehrať (akú rolu by som zastával v partnerstve s mužom a kde je ideálny partner pre mňa, ktorý vie, kým je, ktorý si dokáže uznať to, kým nie je a mal by byť, ktorý ma veľkého ducha a vie sa skloniť pred veľkoleposťou života, uznať jeho prirodzenosť?). Chcel som ti povedať aspoň to, že ti rozumiem a vôbec nie si divný, že sa netešíš z toho, že by si mal byť gay. Aspoň rozmýšľaš a zisťuješ, že málokto ťa podporí v tom, aby si nežil ako gay..., každý ťa bude nepriamo tlačiť do toho, aby si mal sex s mužom alebo partnera a prinútia ťa myslieť si, že už nič iné neexistuje. To je proste loby, ktorá zarába prachy, ale nikomu z nich nejde o šťastie gaya.
Je normálne, že chceš poznať niekoho názor, podporiť či nasmerovať. Ale ako vyzerá dnešná pomoc pre gayov? Čerpajú sa finančné prostriedky z euro fondov na podporu integrácie homosexuálov do spoločnosti. V praxi to znamená, že sa zakladajú nové gay podniky s komunitou s vlastnou subkultúrou, v ktorej platia iné pravidlá ako vonku. Finančne sa podporujú poradenské služby a centrá pomoci pre HIV+ osoby. Najviac zaujímavé je, keď sa to deje na najväčšej česko-slovenskej gay zoznamke, ktorá značnou mierou prispieva k tomu, že sa HIV šíri úspešnejšie, ako aj duševná nepohoda, hodnotová dezorientovanosť a morálna otupenosť. Druhú formu pomoci ponúkajú ľudia, ktorí majú potrebu viesť, morálne usmerňovať či zachraňovať, čím dávajú najavo to, že tí druhí sú vlastne na zlej ceste alebo menejcenní. Zameriavame sa viac na iných, ako na svoju neschopnosť milovať iných a dávať im to, čo naozaj potrebujú, pretože sami nedisponujeme darom poznania a jednoduchšie je usmerňovať iného ako seba.